Po huncokárskych chodníčkoch – 25.4.2026
Na aprílových potulkách sme navštívili niekoľko lokalít v okolí rybníka Fúgelka, ktorý miestni obyvatelia inak nenazvú ako Rybník.
V okruhu cca 20 minút chôdze od neho leží viacero lokalít prepojených so životom Huncokárov.
Prvou zastávkou bola lokalita Tanierkárová, na ktorej začiatkom 30. rokov 20. storočia štyri roky žil Alojz Lindtner z Rybníka s manželkou Annou Kernovou z Pezinka. Tu sa im narodil aj najstarší syn Vincent.
Rodiny z tohto odľahlého domu po zopár rokoch odchádzali bližšie k dedinám, zrejme pre povinnú školskú dochádzku svojich detí.
Ich rodinu nahradila Helena Schwandtnerová z doliny pod Bielou skalou s Dominikom Gážim a napokon počas 2. svetovej vojny Ján Lindtner (Alojzov brat) s Jozefínou Soldánovou z Častej. Asi dva roky tu vychovávali svoje dcéry. Po vojne bol už dom opustený.
Na lúke nájdeme základy kamennej stavby, zvyšky tehál a pálenej škridly. Samotný dom podľa starých máp stál vyššie pod lesom. Na lúke rastú staré slivy, dula a mladšie orechy, okolo lúky sú aj staré smreky.
Druhou lokalitou bola Longrová. Dnes už nenápadná lokalita, nad ktorou víťazí les. Ešte v 70. rokoch sa tu chystalo seno pre zver, dnes niet čo kosiť. Pod horou je tehlový kus múru, nad ním na plošine zrejme stál dom. Na jeho mieste dnes nájdeme storočné buky. Lúka dostala svoje pomenovanie po rodine Langer/Longer, s ktorou bola prepojená. Istí Langerovci žijú už koncom 18. storočia na hrade Červený Kameň. Na prelome 19. a 20. storočia žijú v miestnej krajine dve rodiny rovesníkov Langerovcov, z ktorých každý má ženu z rodu Hirner:
- Thomas/Dominik Langer a Rosalia Hirner,
- Leopold Langer a Elisabetha Hirner
Ich staršie deti sú krstené na Dubovej, mladšie v Kuchyni. Z tejto lokality je vzdialenosť do oboch obcí podobná. Podľa spomienok a záznamov o sčítaní ľudu 1930 žijú neskôr rodiny Langerov v kuchynskej doline. Lokalita bola opustená pomerne dávno.
Tretia zastávka sa konala v lokalite Rybník. Samotná vodná nádrž vznikla až v druhej polovici 19. storočia, za účelom splavovania palivového dreva z hôr. Dom stál na plošine nad rybníkom, blízko dnešných dvoch loveckých chát. Zachovalo sa niekoľko ovocných stromov a pivnica pri vodnej ploche. Žilo tu viacero generácií Lindtnerov. Na začiatku 20. storočía to bol Jozef Lindtner s Máriou Grausovou. Počas vojny tu žil horár Mihálik a istý čas po vojne pán Rehák s manželkou Lindtnerovou.
Od Rybníka sme mali čiastočný výhľad na Impergrovú – rozľahlú dodnes kosenú lúku bez ovocných stromov. Jasné informácie o dome a jeho polohe nemáme. V polovici 19. storočia však v častovských lesoch žijú tri huncokárske rodiny Impergerov, ktorým sa tu rodí početné potomstvo. Deťom Jozefa Impergera a Christiny Hartinger boli však krstnými rodičmi manželia Lindtnerovci z Rybníka, z čoho možno usúdiť že žili blízko seba.
Poslednou dávno opustenou lokalitou nad Rybníkom, ku ktorej sme sa už nedostali, je Krkavý buk, kde mal stáť drevený dom a v polovici 19. storočia tu žila rodina Kernov. Okrem plošiny nad odvozným miestom, kde mal stáť dom a jame zrejme po pivnici tu nenájdeme nič iné než hustý les. Donedávna tu rástlo pár veľmi starých smrekovcov, ktoré už boli vyťažené.
Po zdolaní okruhu v dĺžke takmer 10 kilometrov sme si s početnými účastníkmi potuliek posedeli pri skvelej hríbovej polievke na lúke pri Holzhacker Hause.
Tešíme sa na ďalšie túlačky lesom.
Za OZ Potomkovia Huncokárov spracovala Zuzana Vaňková
