POZNATKY O PRÍCHODE A PôVODE PRVÝCH HUNCOKÁROV V MALÝCH KARPATOCH, z pohľadu najstarších matrík.
( 18. STOROČIE )
Alžbeta Mihalovičová – Sagmeister, Občianske združenie Potomkovia Huncokárov
HUNCOKÁRI, prezývaní majoritným, prevažne slovenským obyvateľstvom nárečovou skomoleninou z nemeckého slova HOLZHACKER (v slovenskom preklade drevorubač), boli po nemecky hovoriaci drevorubači a lesní robotníci, taktiež vápenníci a paliči dreveného uhlia, šindliari a rybnikári a v neskoršom období aj horári, lesní hájnici a lesní hospodári, žijúci v lesných samotách, horárňach a usadlostiach, ktoré boli roztrúsené po severných a južných svahoch Malých Karpát. Pracovali hlavne v službách šľachtického rodu Pálffyovcov, väčšinového vlastníka malokarpatských lesov. Postupne vytvorili na tomto území veľmi súdržnú, etnicky uzavretú skupinu, ktorá sa vyznačovala špecifickými vlastnosťami. Členovia huncokárskeho spoločenstva používali nemecký jazyk, ktorý sa v malokarpatskom teritóriu ustálil do huncokárskeho nárečia, boli v prevažnej miere katolíckeho vierovyznania, mali spoločnú prácu v lesnom hospodárstve a preferovali uzatváranie manželstiev v rámci vlastnej komunity. Tieto špecifiká napĺňajú znaky etnickej resp. etnografickej skupiny.
Keď sme sa ako potomkovia huncokárov pred rokmi rozhodli preskúmať najstaršie matriky podhorských malokarpatských obcí, s cieľom vyhľadať dôkazy o príchode, ako aj o pôvode prvých horských ľudí v lesoch Malých Karpát, položili sme našim predkom tri základné otázky a jednu doplňujúcu. Ako sa vlastne voláte? Kedy ste prišli do malokarpatských lesov a kde ste sa v nich usadili? Kde sa nachádza Vaša pravlasť, z ktorej ste sa pred storočiami rozhodli odísť za prácou do Malých Karpát?
Na prvé tri otázky už poznáme odpovede. Zhrnuli sme ich v publikácie s názvom „Čo prezradili matriky o prvých horských ľuďoch – HOLZHACKEROCH, po ich príchode do Malých Karpát“,[1] ktorú naše občianske združenie vydalo v roku 2022. Poodhaľujeme v nej časť doteraz nepreskúmanej huncokárskej histórie. Na štvrtú, doplňujúcu otázku – kde sa nachádza pravlasť našich predkov – dostávame odpovede priebežne, tak ako postupujeme v bádaní po miestach pôvodu našich predkov a ich rodných obciach a mestách aj mimo územia Slovenska.
[1] MIHALOVIČOVÁ – SAGMEISTER, Alžbeta: Čo prezradili matriky o prvých horských ľuďoch, Holzhackeroch, po ich príchode do Malých Karpát, vydalo oz Potomkovia Huncokárov v roku 2022, ISBN 9-788-097-39671-8
Príchod prvých huncokárov
Z pohľadu nášho výskumu prebiehal príchod prvých, nemecky hovoriacich, drevorubačov do Malých Karpát z rôznych oblastí vtedajšej habsburskej monarchie postupne, individuálne a z časového hľadiska o generáciu skôr, ako sa predpokladalo v predchádzajúcich výskumoch.[2]
Prví horskí ľudia začali do Malých Karpát prichádzať už začiatkom 18. storočia, v období tzv. tretej etapy nemeckého osídľovania nášho územia, ktorá bola podmienená situáciou po tureckých vojnách, kedy bola nutná rekonštrukcia hospodárskych pomerov a osídlenie vojnou spustošených území monarchie.[3]
Proces osídľovania Malých Karpát horskými ľuďmi môžeme sledovať v troch samostatných, prisťahovaleckých vlnách. Prvá prisťahovalecká vlna začínala postupne už začiatkom 18. storočia a zreteľne ju badať, aj na základe matričných zápisov a latinských poznámok o pôvode ľudí z lesov a hôr, už okolo 20. rokov 18. storočia. Druhá prisťahovalecká vlna prebiehala po nástupe Márie Terézie na habsburský trón (1740 až 1780) a bola podmienená reformačnými úpravami okrem iných aj v lesnom hospodárstve, ktorými panovníčka menila zaostalé hospodárenie s lesmi na efektívne, racionálne a prosperujúce. Pretrvávala aj po nástupe jej syna Jozefa II. na cisársky trón (1780 až 1790). Tretia prisťahovalecká vlna prebiehala v období vlády Leopolda II. (1790 až 1792) s presahom až do 19. storočia. Príčiny a historické súvislosti huncokárskeho osídľovania Malých Karpát je samostatná a pomerne rozsiahla téma, ktorej sme sa v tomto príspevku dotkli len okrajovo.[1] l V odbornej literatúre sa ako začiatok éry osídľovania Malých Karpát nemecky hovoriacimi drevorubačmi udával rok 1740. Vo svojich prácach uvádzalo tento rok viacero autorov, okrem iných aj F. J. Beranek a G. Habáňová. Náš výskum však priniesol nové zistenia a posunul príchod prvých horských ľudí už do 20. rokov 18. storočia. V knihe „Kronika rodu Hirner“ z roku 2013 jej autor Ladislav Tačovský predpokladá a pripúšťa aj skorší príchod prvých, horských ľudí ako i možnosť, že tu už žili, ako starousadlíci.[1] l V odbornej literatúre sa ako začiatok éry osídľovania Malých Karpát nemecky hovoriacimi drevorubačmi udával rok 1740. Vo svojich prácach uvádzalo tento rok viacero autorov, okrem iných aj F. J. Beranek a G. Habáňová. Náš výskum však priniesol nové zistenia a posunul príchod prvých horských ľudí už do 20. rokov 18. storočia. V knihe „Kronika rodu Hirner“ z roku 2013 jej autor Ladislav Tačovský predpokladá a pripúšťa aj skorší príchod prvých, horských ľudí ako i možnosť, že tu už žili, ako starousadlíci.
[1] KRAJČOVIČ, Pavol, – Huncokári – každodenný život zaniknutej minority, vydalo Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry karpatských Nemcov Bratislava, rok vydania 2021, knižne vyšlo v roku 2022, str. 10
Prví horskí ľudia prichádzali v malých skupinách a usádzali sa v lesoch nad obcami Rača, Svätý Jur a Pezinok – miestna časť Cajla a Limbach. V matričných zápisoch sa spomína lokalita „in sylvis Stomphensibus“- stupavský les, ale aj les nad Neštichom, historickou časťou Svätého Jura – „ex silva Nestichiensi“. Na konci 30. rokov 18. storočia zachytáva matrikár v zápisoch bližšie neurčenú lokalitu nad Modrou – „in sylva Modrensi ligna secantibus“. Mohla by to byť samota Alte Oberhaus neďaleko Hubalovej nad Pieskom, obývaná huncokárskou rodinou Hubner a Fridrich. Známa je v tej dobe aj huncokárska usadlosť v lesoch nad Pezinkom prezývaná Reisingerka alebo aj Kolárske, kde v tom čase mohlo žiť viacero huncokárskych rodín, ktoré sa zapisovali do pezinských matrík. Konkrétne to boli Michael a Philipphus REISINGEROVCI a rodiny SCHULPEKOMMER, THON, TANGLMAYER, ASCHENSCHWANDTNER, VOGNER a BIBER.
Až druhá a tretia generácia horských ľudí, teda potomkovia prvých presídlencov, sa začiatkom druhej polovice 18. storočia usádzali v lesoch Červenokamenského panstva, hlavne v častianských lesoch – „ex silvis Csasztensibus“, pričom intenzívnejší príchod nových, drevorubačských posíl zaznamenávame v častianskej matrike po roku 1750, v sološnickej po roku 1775 a v kuchynskej až po roku 1785.
O konkrétnych huncokároch a o miestach, kde v tom čase žili a pracovali v častianskych, pílianskych, dolianskych, dolno a hornoorešianskych horách vám radi porozprávame na niektorej z budúcich konferencií.
Pôvod prvých huncokárov
Vo všeobecnosti pretrvával názor, že pôvod horských ľudí je nejednoznačný a nejasný, preto sme si posvietili do tohto historického šera a zamerali sme sa na primárne archívne zdroje – najstaršie matriky a v nich na poznámky o pôvode prvých huncokárskych presídlencoch. Našli sme zatiaľ vyše stodvadsať záznamov, ktoré odkazovali vo všeobecnosti na krajinu ich pôvodu. Najčastejšie to boli poznámky napr. ex Austria – z Rakúska, ex Germania – z Nemecka, ex Moravia – z Moravy, ex Bohemia – z Česka, ale matrikári zapisovali aj konkrétne oblasti napr. ex Stiria – zo Štajerska, ex Tirolia – z Tirolska, ex Svevia – zo Švábska, ex Silesia – zo Sliezska, ex Carintia – z Korutánska a pod. Najväčšiu radosť sme však mali z množstva poznámok o konkrétnych obciach a mestách na území habsburskej monarchie. Bolo ich viac ako štyridsať.
Matričný výskum teda potvrdil všeobecne známy predpoklad, že huncokári prichádzali hlavne z alpských a pod alpských oblastí vtedajšieho územia Rakúska konkr. Štajerska, Tirolska, Dolného a Horného Rakúska, Korutánska, a v oveľa menšej miere z Nemecka konkr. z Bavorska, Sliezska a Švábska, o čom svedčia iba ojedinelé poznámky v matričných zápisoch o krajine ich pôvodu. Mnohí presídlenci prichádzali aj z českých a moravských území, hlavne z oblasti sudeto-nemeckého pohraničia, taktiež zo severnej Moravy – moravsko-sliezskeho pomedzia, zo Šumavy, ale aj z iných území vtedajšej habsburskej monarchie.
V nasledujúcej tabuľke sme zoradili priezviská s poznámkami o pôvode ich nositeľov z najstarších matrík podhorských obcí Rača, Svätý Jur, Pezinok (Cajla), Modra, Častá, a Kuchyňa. Pre prehľadnosť sme tučným písmom vyznačili príslušníkov komunity horských ľudí a kurzívou (šikmým, tenkým písmom) prisťahovalcov s nemecky znejúcimi priezviskami, ktorí sa neskôr taktiež mohli začleniť medzi huncokárov.
Dátum Druh zápisu Meno a priezvisko Pôvod .
RAČA
25.01.1735 sobáš Joannes CEHLIN Austriacus
25.01.1735 sobáš Rosina CEHLIN Austriaca
Svätý Jur
06.06.1701 sobáš Thomas HEZEMPERGER in Stiria
06.06.1701 sobáš Elisabeth HARDELMARIN in Stiria
18.04.1715 sobáš Joannis PODBAN Germani mk
23.12.1717 sobáš Joannes Philippus HAUSRUMHT Alsasko
14.01.1719 úmrtie Zacharias HRYDREKER Austriacus orthensis
15.05.1718 sobáš Joannes Georgius SOUTMON es Silesia
05.01.1720 sobáš Andreas BARTEK ex Silesita
17.11.1720 úmrtie Sibila EITLIN ex Tyrolensis
08.02.1721 sobáš Franciscus NUNHART Austriaca in Leibensis
08.02.1721 sobáš Catharina STREDLIN Austriaca in Getzentorffensis
18.08.1722 sobáš Michael WEBER ex Lentscha
18.04.1723 sobáš Franciscus MULLER ex Germania
01.02.1724 sobáš Joannes SCHMIDT ex Nornbergl
10.08.1724 sobáš Josephus SCHARING ex Tyrol
10.08.1724 sobáš Juditha MUNINSTEGN (manželka J. Scharinga)
00.11.1724 sobáš Georgius KAVALA ex Silesia
??.11.1724 sobáš A. M. WOLFINGIN ex Crembsio(manž.G.Kavala)
13.12.1734 úmrtie Anna VIBERIN Germana
30.01.1735 sobáš Jacobus FRIDRICH Austriacus
06.07.1736 úmrtie Maria PIBEL (BIBER) Austriaca, lignicida
13.02.1737 sobáš Joannes WOLK Tyrolensis, alias oriundi Tyrolensi Dualis
13.02.1737 sobáš Maria Anna MOGATININ, Tyrolensis, alias oriundi Tyrolensi
22.12.1739 sobáš Venceslaus FRIDRICH ex Moravus (Jičín),
22.12.1739 sobáš Maria SPACEK (manželka) ex Moravia (Přerov)
13.05.1743 sobáš Joannes Gasparus RAITMAJER ex Moravus
13.05.1743 sobáš A. M. MILLERIN ex Miskozia
14. 05.1742 sobáš Leopoldus SCHAUER senior Austriacus
14. 05.1742 sobáš Elisabeth SCHMUCZERIN (manželka)
29.01.1747 narodenie Simon LENER Austriacus ex Fissament
07.07.1747 narodenie Joannes Michael FRIDRICH Austriaci
22.07.1748 sobáš Georgius SNEDL Austriacus ex opido Simonfelt
02.09.1748 sobáš Franciscus VALTER ex Silesita
00.00.1750 Maria Elisabeth PUCHERT Austriaca
02.09.1748 sobáš Christiannes EBRHORTT ex Austria
26.11.1754 sobáš Leopoldus STANER,(mlynár) Austriacus
28.01.1754 sobáš HELINGER Germanus
13.08.1755 narodenie Tobias PRENSNIZY Austriacus
01.11.1755 narodenie Anton MAZYET Austriacus
17.03.1757 narodenie Antonus WOLFF (manželka Cath.)ex Kornus Prga, Vespilio?
09.03.1760 narodenie Vilhelmus FORNTORFF Austriaca ex Mencz
27.09.1763 sobáš Franciscus RAJTR Austriacus
04.11.1810 sobáš Georgius LINTNER ex Austria in Königwiesen
16.05.1822 sobáš ECKHART Stiria
Pezinok
26.10.1722 sobáš Joannes Georgius GAISEL ex Austria
02.01.1731 sobáš Petrus SONTNER ex Austria
02.01.1731 sobáš Sabina FISCHER ex Austria in Marhek
16.04.1734 sobáš Michael KLUIMER ex Austria
06.04.1735 sobáš Michael SCHNOBL ex Austria Oldentorf
05.05.1737 úmrtie Eva Appolonia P(G)IV(R)A ex Germania ex opido Vindeshaim
18.02.1742 úmrtie Jacobus MONG ex Austria
02.03.1742 úmrtie Mathias FRONDL ex Austria
07.01.1743 úmrtie Eva STODLERIN ex Germania
08.12.1744 úmrtie Jacobus FLAISCHMON Morava, Strebicz (Trebíč)
25.06.1747 úmrtie Margareta VAIGLINER Hanburg
06.11.1748 úmrtie Casparus RAITMAJER ex Bohemia
10.05.1751 úmrtie Franciscus REISENAUER ex superiori Austria
03.03.1753 úmrtie Mathias HAU ex Moravia
13.02.1754 úmrtie Casparus MAJER ex superiori Austria
06.05.1759 sobáš Philippus VAJGER ex Austria
13.07.1775 sobáš Martinus STEINECKER ex Stiria
17.11.1776 sobáš Michael REISINGER ex Austria
07.11.1778 sobáš Martinus SCHEPFF Vundsitl (Wunsiedl) in Bavaria
00.00.1811 sobáš Hieronymus KRIBLINGER Trattenbach, Dolné Rakúsko
Modra
27.04.1706 sobáš Josephus FRESNEHER Germ., Markmiseblarzin in Austria
27.04.1706 sobáš Anna Maria WOLTESCHEN Germana
07.09.1713 sobáš Jacobus GUTTLER Styrus ex Weidendorft
07.09.1713 sobáš Barbara MELCHAITIN ex Wien
28.04.1721 sobáš Mathias STUFFTKUEBER Germanicus
28.04.1721 sobáš Sophia ZEHLIN ex Austria
06.02.1741 sobáš Stephanus WIDMANN ex Ebenthall in Austria
06.02.1741 sobáš Manželka STANTECHNERIN ex Wien
20.04.1749 sobáš Magdalena IMP(B)ERGERIN Austriaci ex Stoüer
20.04.1749 sobáš Casparus KOLLMAHR Austriacus ex Erdendorf
26.04.1757 sobáš Franciscus SNEIDER Austriacus
22.12.1768 narodenie Laurentius PERGER Germanicus
08.10.1780 sobáš Franciskus REK(nevesta Trautenperger) Tyrolensis j
Častá
12.11.1724 sobáš Bartolomeus SEDLACZEK ex Austria in Rabenspurg
01.09.1726 sobáš Ignatius MAIDL ex Bavaria
01.05.1729 sobáš Bartolomeus SCHNELL ex Austria
16.04.1730 sobáš Regina POCZ ex Austria
23.01.1731 sobáš Anna Barbora LUCZ ex Austria
25.01.1733 sobáš Baltasarius GUGENBERG ex Austria in Stronstorf
11.05.1734 sobáš Simon GRASL mlynár ex Austria, Bruk an Lajtha
24.04.1736 sobáš D.A.L.PLAMPNER ex Austria in Hadendorfen
20.10.1736 sobáš Anna Maria AUER ex Austria in Gerensterffen
17.05.1740 sobáš Andreas RINER ex Austria in Schworinbort
01.11.1742 sobáš Laurentius CZENTER ex Austria in Saliszburgensen
01.11.1742 sobáš Catharina UNTMILLNERIN in Vatthoffen
26.01.1744 sobáš Franciscus CHRISTNATIONE ex Bawaria in Wysenth
13.09.1744 sobáš Michael TAIZ, ex Austria
11. 10.1744 sobáš Benedictus VOGNER ex Austria
09.01.1746 sobáš Josephus TONNER ex Bavaria
25.11.1748 sobáš Mathias PRAUN mlynár ex Austria
26.04.1751 sobáš Christiannus SCHNERLAUPONNER ex Austria in S.Valentino
26.08.1753 sobáš Anna Maria SCHMIDIN ex Bavaria
13.05.1755 sobáš Petrus KITENPERGER ex Bavaria
09.10.1755 sobáš Mathias HARRER ex Austria
01.06.1756 sobáš Franciscus TITLL ex Austria
12.10.1756 sobáš Josephus ROSMAYER ex Bavaria
17.07.1759 sobáš Leopoldus EKART (sup. venator)
04.05.1760 sobáš Philippus NAJDERT ex Austria
01.02.1761 sobáš Matthias PILLINGER ex Austria
27.06.1762 sobáš Catharina RIENNER ex Austria
25.11.1760 sobáš Simon CSONT ex Austria
29.10.1760 sobáš Michael CZETL ex Austria
10.02.1760 sobáš Mathias PERGER ex Austria
24.06.1765 sobáš Ernestus DIETRICH (sylvanus) ex Austria
28.05.1765 sobáš Caspar PELLINGER ex Austria in OberGoldbrun
09.07.1765 sobáš Ferdinandus PRIVINGER ex Austria
23.04.1766 sobáš Jospehus MILLER ex Austria
06.05.1773 sobáš Georgius SCHICHLINGER ex Austria opido Petrnella
09.09.1781 sobáš Georgius SCHVAMEL ex Austria
Kuchyňa
09.10.1756 narodenie kstný dieťaťa Jacobus FRIDRICH Austria in Kenczindorff
03.02.1789 sobáš Laurentius TRAUTENBERGER Austriacus
14.11.1793 sobáš Joannes WUNCH Austriacus in Angeriensis
14.11.1793 sobáš Elisabeth KIDLERINN Austriaca in Niedrspaigensi
28.11.1793 sobáš Mathias ROZINGER Austriacus in Ajblstorffer
V nasledujúcom zozname sú uvedené tradičné huncokárske priezviská, ku ktorým sme priradili vyhľadané poznámky o pôvode ich nositeľov. Zoznam sme rozšírili o neskoršie nálezy poznámok o pôvode z mladších matrík. Tento zoznam priebežne dopĺňame o ďalšie nálezy.[4]
Amon (bez poznámky o pôvode)
Anfold (1810 Jozefína, Dolné Rakúsko, Arbesbach)
Aschenschwandtner, Oschenschwanner, Geschwandtner, Schvantner (pôvod v Tirolsku a Štajersku podľa Nemčovského…bez poznámky o pôvode )
Biber (pôvod v Rakúsku)
Bösenbeck (1811 Ča František, pôvod v Rakúsku)
Czermák (pôvod v Česku, obec Svolenioves – Zvoleněves)
Dietrich (1765, pôvod v Rakúsku, Krems am der Donau, Dolné Rakúsko)
Dofferner (pôvod v Rakúsku)
Eckhardt (pôvod v Nemecku – Švábsku, Jozef 1822 pôvod v Štajersku)
Fabian (pôvod stredné Slovensko, Levoča)
Feigl (1786, pôvod v Tirolsku)
Findl, Findel (pôvod na Morave a v Česku)
Fleischhander, Fleischhandel (1816 Peter Mo, pôvod v Rakúsku)
Flaismon, Flaischmon (1778, pôvod v Bavorsku, Jacobus 1744 pôvod v Čechách, Trebíč)
Fischer (1731 PK, pôvod v Rakúsku, Marhek)
Frász (bez poznámky o pôvode)
Fridrich (pôvod na Morave, Venceslau 1739 Jičín, , Jakub 1756 pôvod Horné Rakúsko Kencsindorff)
Fux (1787 Anton, pôvod v Sliezsku, Glogau)
Gaschi, Gaszy, (pôvod v Rakúsku)
Grausz, Krausz (pôvod starousadlíci z okolia Pezinka a Modry…Andrej 1829, pôvod v Rakúsku, obce Riegelsdorf a Niederabsdorf)
Goldbauer (1811 PK Jozef, Dolné Rakúsko, Hundsheim)
Groff, Kroff (bez poznámky o pôvode)
Groshappel, Kroshappel (pôvod v Tirolsku, podľa Nemčovského)
Gschill, Kschill (pôvod na Morave-Sliezsko)
Guttner, Kuttner (pôvod starousadlíci na Záhorí, Sološnica… bez poznámky o pôvode)
Haberl (pôvod Česko a Morava)
Hacker (pôvod starousadlíci z okolia Limbachu, bez poznámky o pôvode)
Haim, Hain, Chkaim (1780 PK Matej pôvod v Rakúsku, ale aj pôvod v Čechách)
Hau (pôvod na Morave…)
Hartinger (1807 Pk Vavrinec, pôvod na Morave)
Harrer (1735 pôvod v Rakúsku)
Hirner, Hirn (pôvod v Tirolsku, Ján Kirner 1780, Bavorsko)
Hink, Hing (1869 Chtelnica sčítanie, Tomáš, pôvod na Morave)
Himperger, Imperger (pôvod Štajersko)
Hoffer (pôvod v Tirolsku, 1821 Peter pôvod v Tirolsku)
Hofrichter (1819 Do, Karol, pôvod na Morave, Bulhary pri Mikulove)
Jurisch, Durisch (pôvod Česko)
Khidler (1793 pôvod v Rakúsku, obec Angeriensis, Elisabeth 1793 pôvod v Rakúsku obec Niedrspaigensi)
Khern (1773, pôvod Pruské Sliezsko -Nemecko, ale aj Štajersko)
Kratochvíla (pôvod v Česku, na Morave)
Kitenperger (pôvod v Bavorsku)
Kriblinger (pôvod Dolné Rakúsko, Trattenbach)
Krigler (bez poznámky o pôvode)
Koker (1811, pôvod v Rakúsku, Botenbaig)
Kolb, Holb (Antonia 1816, pôvod v Štajersku, San Joanne, Anna 1810 pôvod v Rakúsku obec Zwofliax..)
Langer (1866 Per Ján, pôvod v Česku, na Morave aj v Sliezsku)
Lindtner, Lintner (pôvod moravsko-sliezske pomedzie, aj Horné Rakúsko, Konigswiesen)
Majerhoffer, Marhofer (pôvod starousadlíci z okolia Rače…bez poznámky o pôvode)
Majer (1754, pôvod v Rakúsku, Joannes Georgius 1810, pôvod v Nemecku Švábsko, obec Lauterach)
Macholon (1756 Ku, Krištof, Horné Rakúsko, Salzbursko, Henndort am Walter see)
Millner (starousadlíci z okolia Sološnice…, Ján Milner 1742, pôvod z Bavorska, Bamberg)
Milrocher (1816, pôvod Carinthia, Korutánsko, Ober Feloch)
Nay, Neun, Neu (starousadlíci z okolia Sološnice…bez poznámky o pôvode)
Najder, Najdert (pôvod v Rakúsku)
Nietschneider (pôvod v Tirolsku, podľa Nemčovského)
Noga, Noha (pôvod v Rakúsku, 1804 Lo, Andrej, pôvod v Sliezsku)
Okruhlicza (bez poznámky o pôvode)
Oleram (bez poznámky o pôvode)
Pachintaller, Jachitaller (pôvod zrejme na Šumave)
Pirker (bez poznámky o pôvode)
Pillinger ( 1761 pôvod v Rakúsku)
Pekker (pôvod v Česku)
Peck, Beck ( Martin PK, pôvod v Rakúsku)
Prill (pôvod v Česku)
Prandl (pôvod v Česku)
Pölz (1816 PK, pôvod v Česku, Unterthal)
Puchner (pôvod v Rakúsku)
Rek (pôvod v Tirolsku)
Reisenauer (1737 So Matej, pôvod v Rakúsku, ale aj v Česku)
Reisinger, Rozinger (pôvod v Rakúsku, Mathias 1793 pôvod v Rakúsku, obec Ajblstorffer)
Rienner (1762 pôvod v Rakúsku)
Rosmayer (1756, pôvod v Bavorsku)
Roffner, Rufner ( 1894 Karol, pôvod v Tirolsku, 1878 Anna, pôvod v Tirolsku, Merano v údolí Adiže)
Sautter (1780 pôvod v Nemecku, Švábsko)
Solinger, Csalinger (bez poznámky o pôvode)
Simon (bez poznámky o pôvode)
Schmidt (pôvod v Nemecku, Nornbergl, A. Mária 1753 pôvod v Bavorsku))
Schön, Schen (pôvod v Česku)
Schnobel (pôvod v Dolnom Rakúsku, Altendorf)
Schvammel (1786 Juraj, pôvod v Rakúsku)
Schwarz, Schworz (starousadlíci, bez poznámky o pôvode)
Snedl (pôvod v Rakúsku, Simonfelt)
Sneider (pôvod v Rakúsku)
Sontner, Santner (starousadlíci z okolia Limbachu a Pezinka…pôvod v Rakúsku)
Spintler ( 1804 Ju, František pôvod v Bavorsku, Hallstad okres Bamberg)
Stainbach (1808 Karol Du, pôvod v Česku)
Steiner (Julianna 1813, pôvod v Rakúsku, Maschdorf, podľa Dúbravského aj zo Štajerska))
Steinecker (pôvod v Štajersku, 1775 Martin)
Staininger (pôvod v Štajersku)
Stauber ( 1810, pôvod v Česku)
Stenzinger (1884 Do, Ignác, Dolné Rakúsko, Hainburg)
Strasser (pôvod v Česku)
Stolz, Schtulz (bez poznámky o pôvode)
Stodler (pôvod v Nemecku)
Szevold, Szebold (bez poznámky o pôvode)
Szeweraj ( 1755 Leopold, pôvod v Rakúsku)
Szmudek ( 1776 Andrej, pôvod v Česku, Kremže, Predšumavie, Novohradské vrchy)
Svirel (Jozef 1787 Do, pôvod v Bavorsku)
Tafferner, Tofferner (pôvod v Rakúsku)
Tanglmayer, Tanglmár (pôvod v Rakúsku, v Štajersku)
Thúma (pôvod v Česku)
Titl (1756 pôvod v Rakúsku)
Tonner ( 1746 Ča, pôvod v Bavorsku)
Trautenberger (1789, pôvod v Rakúsku, 1822 Theresia pôvod v Štajersku)
Tröster, Trester (podľa Dúbravského zo Štajerska)
Ulmosperger (1759 Michal Ča, pôvod v Rakúsku)
Vaigliner (1747 pôvod v Nemecku ?, Hanburg)
Vajkony, Vajkuny, Weiguni (pôvod na Šumave, zaniknutá obec Pohoří v Novohradských horách)
Vaisz, Weiss ( 1816 Rozáia, Mo, pôvod v Rakúsku)
Vrátny, Frattner (1765, Magdalena, pôvod na Morave)
Viber (Anna 1780 pôvod v Česku, Andrej )
Weber (starousadlíci z okolia Prešporka, Pezinka, Modry, Doľany a pod., Levoča )
Vogner, Vagner, Wagner ( 1766 PK Matej, pôvod v Rakúsku)
Wolff (1724, pôvod v Česku, Kremža)
Wolk ( pôvod v Tirolsku)
Wunscha (1786, pôvod obec Durnkruth, pôvod v Rakúsku)
V primárnych archívnych zdrojoch – v najstarších matrikách – boli ukryté dôkazy o miestach, z ktorých prichádzali prví huncokári: 26 krát mali pôvod v Rakúsku, 8 krát v Tirolsku, 7 krát v Štajersku, 1 krát v Nemecku, 6 krát v Bavorsku, 2 krát v Sliezsku a Švábsku, 16 krát v Česku, 8 krát na Morave, 3 krát na moravsko-sliezskom pomedzí a 2 krát na Šumave.
Matrikári zapísali aj názvy vyše štyridsiatich konkrétnych obcí a miest. Najčastejšie išlo vo všeobecnosti o obce v Rakúsku, bolo ich 15, v Dolnom Rakúsku 7, v Hornom Rakúsku 2, v Tirolsku a Štajersku po jednej obci, všeobecne v Nemecku boli 3 obce, v Švábsku, Sliezsku a Bavorsku po jednej obci, v Korutánsku taktiež 1 obec, všeobecne v Česku 5 obcí, na Morave 2 a na Šumave 3 obce.
V súčasnosti prebieha identifikácia historických názvov konkrétnych miest a obcí, ktoré majú nové názvy resp. zanikli alebo sa stali súčasťou iných sídelných útvarov. Veríme, že v blízkej budúcnosti navštívime konkrétne miesta a obce, z ktorých, pred viac ako 300 rokmi, prichádzali naši prví huncokárski predkovia.
KORENE – genealógia huncokárskych rodov
Výsledky podrobného matričného výskumu sme sa snažili zúročiť aj iným spôsobom a to konkrétne vypracovávaním rodokmeňov pre jednotlivé huncokárske rody.
V rokoch 2021 a 2022 sme vydali dve monografické publikácie konkr. – ROD TANGLMAYER a ROD ASCHENSCHWANDTNER, v ktorých sú genealogicky doložené rodinné a príbuzenské vzťahy najstarších holzhackerských rodín. Horskí ľudia z týchto rodov žili a pracovali v prvej polovici 18. storočia v račianskych, svätojurských a v cajlanských lesoch a neskôr, po roku 1750, aj v častianských, sološnických a v kuchynských horských usadlostiach.
Prvými predkami horských ľudí z rodu ASCHENSCHWANDTNER na území Malých Karpát bol Holzhacker Jozef, narodený okolo roku 1687 a jeho manželka Kristína, narodená okolo roku 1700. Pravdepodobne pochádzali z oblasti rakúskeho Szalzkamerguthu, avšak zatiaľ sa nám nepodarilo zistiť názov rakúskej obce, v ktorej sa narodili. Z rodu TANGLMAYER bol zakladateľom rodu Laurentius, narodený v roku 1714 a jeho manželka Mária Magdaléna Steinecker, narodená v roku 1722. Mária a Laurentius pochádzali pravdepodobne zo Štajerska, ale presný názov ich rodných rakúskych obcí zatiaľ nepoznáme.
V súčasnosti pripravujeme vydanie tretej monografickej publikácie s názvom Genealogický sprievodca rodom REISENAUER, ktorého korene siahajú až do 17. storočia a prví príslušníci tohto rodu majú pôvod v rakúskych a českých územiach habsburskej monarchie. Zostavujeme aj čiastkové rodokmene, konkrétne rodu STEINECKER a TRAUTENBERGER.
Najstaršie matriky ukrývali prvé písomné zmienky približne o štyridsiatich huncokárskych rodoch. Ich nemecky znejúce priezviská doslova „zasvietili“ v matrikách, keďže sa v nich dovtedy nevyskytovali. Archívne zápisy spočiatku neobsahovali presné identifikátory pôvodu z hôr či drevorubačského povolania, ako sú latinské poznámky „ex silvis“- z lesov, „ex montibus“- z hôr, „lignicida“ či „holzhacker“- drevorubač a podobne. Avšak na základe špecifických kritérií, sme odhalili aj dobre „ukrytých“, prvých Holzhackerov. Jedným z prvých bol Jacobus Fridrich – Holzhacker, ktorý mal zapísané povolanie v tvareHulzhoker, už 14. septembra 1734 na Cajle. Najstarší dohľadaný zápis o narodení huncokárskeho dieťaťa Joannesa Mathiasa HAUA pochádza z 12. mája 1721 v Rači, ešte bez poznámky z hôr. Prvé huncokárske deti, konkr. Josephus Seher, Anna Maria Boger, Maria Pauer, s poznámkou ex montibus lignicidae sa narodili v priebehu roka 1728 vo Svätom Jure. Najstaršia dohľadaná huncokárska svadba sa konala 20. augusta 1731 v Pezinku, ešte bez poznámky z hôr, ale 25. januára 1735 v Rači sa už oženil Joannes Cehlin, s poznámkou o pôvode – austriacus ex montibus.
Prví horskí ľudia pochádzali hlavne z týchto rodov: ASCHENSCHWANDTNER, CEHLIN, FLISPOSCHER, FORN(S)BERGER, FRIDRICH, FRIEDL, HAU, HARTINGER, KRETISCH, MILLER, NAY, NIGL, SCHNOBL, SCHWORZT, SCHOLPEKOMMER, SCHMIDT, SONTNER, STEINECKER, REISINGER, REISENAUER, TANGLMAR, TRAUTENBERGER, TOFERNER, VOLF, VOGNER a iných menej známych. V neskoršom období (po roku cca 1750) sa začali v matrikách objavovať aj nové, nemecky znejúce priezviská, ktorých nositelia na tomto území dovtedy nežili, nezapisovali sa do matrík z čoho odvodzujeme, že sa presídlili z pôvodnej pravlasti neskôr, ako ich predchodcovia. Boli to hlavne rodiny: EKHARDT, FRASZ, GROSHAPEL, HINK, HIRNER, MAYERHOFER, NAJDER, SPILLER, SZOLINGER a mnoho iných známych i menej známych. Niektorí členovia svätojurských a pezinských starousadlíckych rodín, s tradičnými huncokárskymi priezviskami, ale v prevažnej miere luteránskej náboženskej konfesie sa v priebehu 18. storočia pravdepodobne tiež začlenili medzi pôvodných, horských ľudí, či už ako drevorubači alebo lesní robotníci, horári, či lesní hospodári. Taktiež je možné, že prišli za prácou do Malých Karpát až po uvoľnení náboženských slobôd, za vlády panovníka Jozefa II. Boli to členovia aj z rodov BIBER, FRIDRICH, FORSTER, GRAUS/KRAUS, GRUBER, HABERL, HAIN, KSCHIL, KSCHVANTNER, LINTNER, SCHEN, VOLF a iných.
Záver
V našom občianskom združení vítame každý záujem odbornej verejnosti o históriu našich predkov.V nedávnej minulosti prebiehal na Univerzite svätého Cyrila a Methoda v Trnave vedecký výskum zameraný o i. aj na príchod a pôvod huncokárov v Malých Karpatoch. Výskum priniesol zaujímavé informácie o historických súvislostiach podložené faktografiou a konkrétnymi archívnymi nálezmi. Tieto boli publikované vo viacerých čiastkových štúdiách, a taktiež v dvoch monografiách s názvami Huncokári – každodenný život zaniknutej minority a Holzhackerland – Slovenské pohoria ako životný priestor nemecky hovoriacich drevorubačov – huncokárov. Odbornému rámcu dokresľujúcemu príchod a pôvod huncokárov, ako aj priblíženiu každodenného života tejto zaniknutej etnografickej skupiny, sa venoval historik a etnograf Mgr. Pavel Krajčovič PhD., autor štúdií a oboch spomenutých publikácií [5].
Dnes už vieme aké mená mali prví horskí ľudia na území Malých Karpát a v mnohých prípadoch poznáme aj ich pôvod. Tieto identifikačné údaje sú východiskom a zároveň nevyhnutným predpokladom pre ďalšie pátranie po pravlasti našich predkov, a to v matrikách, múzeách a v archívoch Rakúska, Nemecka, Česka a Moravy, ale aj inde. Do archívnych dokumentov viedenského štátneho archívu sme sa už zahĺbili a prvé významnejšie nálezy konkrétne o Polzerových memoároch sme už odprezentovali širšej verejnosti na 1. ročníku konferencie o histórii Červenokamenského panstva, ale aj napríklad na nedávnom kultúrnom podujatí v modranskom kaštieli, v januári 2025.
[1] MIHALOVIČOVÁ – SAGMEISTER, Alžbeta: Čo prezradili matriky o prvých horských ľuďoch, Holzhackeroch, po ich príchode do Malých Karpát, vydalo oz Potomkovia Huncokárov v roku 2022, ISBN 9-788-097-39671-8
[2] l V odbornej literatúre sa ako začiatok éry osídľovania Malých Karpát nemecky hovoriacimi drevorubačmi udával rok 1740. Vo svojich prácach uvádzalo tento rok viacero autorov, okrem iných aj F. J. Beranek a G. Habáňová. Náš výskum však priniesol nové zistenia a posunul príchod prvých horských ľudí už do 20. rokov 18. storočia. V knihe „Kronika rodu Hirner“ z roku 2013 jej autor Ladislav Tačovský predpokladá a pripúšťa aj skorší príchod prvých, horských ľudí ako i možnosť, že tu už žili, ako starousadlíci.
[3] KRAJČOVIČ, Pavol, – Huncokári – každodenný život zaniknutej minority, vydalo Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry karpatských Nemcov Bratislava, rok vydania 2021, knižne vyšlo v roku 2022, str. 10
[4] Avšak huncokárskych priezvisk s poznámkou ex silvis – z lesov, ex montibus – z hôr, resp. s poznámkou o drevorubačskom či lesníckom povolaní bolo v matrikách podstatne viacej. Sú to viac menej známe, ale aj menej známe priezviská, ktorých sme doteraz odhalili okolo 300.
[5] KRAJČOVIČ, Pavol, – Huncokári – každodenný život zaniknutej minority, vydalo Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry karpatských Nemcov Bratislava, rok vydania 2021, knižne vyšlo v roku 2022, ISBN 978-80-8060-517-9 ,
Holzhackerland. Slovenské pohoria ako životný priestor nemecky hovoriacich drevorubačov – huncokárov, vydala Univerzita sv. Cyrila a Methoda v Trnave v roku 2024, ISBN 978-80-572-0433-6