Magdalénske stretnutie potomkov a priateľov Huncokárov 2025

Už po šiestykrát sa na Piesku v Holzhackerhause konalo stretnutie potomkov a priateľov Huncokárov. Tento rok to vyšlo na 19. júla 2025. V sobotu bolo počasie veľmi príjemné, iba zopár obláčkov na oblohe, inak bolo krásne slnečno. Hostia sa začali schádzať už pred 14 hodinou. Na pódiu hrala príjemná hudba z produkcie pezinskej skupiny PRÚDY RIEK a z gastro zóny sa šírili lákavé vône fazuľovice s údeným, ktorú pripravil, ako obyčajne huncokársky šéfkuchár Peter Mihalovič. Kúsok od bubľajúcej fazuľovice sa chystali na svoju „ live schou“ manželia Poliačikovci, kotrí prítomným pred ich očami pripravovali skvelý sladký šmorn so slivkovým resterom – huncokársku pochúťku.  Opodiaľ čakali na hladných hostí teľacie párky s chlebíkom a horčicou, servíroval ich priateľ Huncokárov Peter R. V bare sa už čapovala kofola a pivko, varila sa výborná kávička. Pripravené stoly a lavice sa postupne zapĺňali hosťami. Na stoloch ich vítali džbány s bazovicou a čerstvo napečené škvarkové pagáčiky. Nech sa páči, ponúknite sa!

O 14 hodine zahájil program Jožko Šimeček, hlavný moderátor celého podujatia. Na úvod podujatia predniesla Erika Grausová báseň Na Piesku zo zbierky Jozefa Trtola Hravá hora.

Jána Graus, predseda OZ Potomkovia Huncokárov, privítal všetkých potomkov huncokárov, priateľov ako aj hostí. V krátkosti porozprával o činnosti združenia od posledného stretnutia, spomenul varenie slivkového lekváru, otvorenie zrekonštruovanej huncokárskej pivničky na Kolovrátku a jej premenenie na novú turistickú útulňu, priblížil osadenie kríža na počesť tragicky zavraždeného huncokárskeho horára Dominika Hirnera ako aj objavenie a navrátenie prvého obrazu Arthura Polzera

Vzápätí zazneli prvé tóny skladieb z vlastnej tvorby skupiny Prúdy riek z Pezinka. Prítomných hostí zaujali aj príhovory potomkov Huncokárov z rodu Aschenschwandtner a Graus. Členovia týchto rodín profesor Ladislav Paule, Mudr. Beleje  a Peter Valentini sa vydali do histórie a objavili dedinky a miesta, z ktorých prišli do Malých Karpát ich prapredkovia. Alžbeta Mihalovičová z rodu Hirner sa vo svojom príspevku zamerala hlavne na matričný výskum, v ktorom na základe latinských poznámok o pôvode horských ľudí predstavila množstvo huncokárskych priezvisk a ich krajinu pôvodu. Hovorené slovo sa striedalo s krásnymi jemnými melódiami, ktoré plynuli ako prúdy riek. Program uzavrel Janko Graus s príbehom o originále obrazu Arthura von Poltzera-Hoditza s názvom Lesná cesta. Obraz bol počas celého stretnutia vystavený na stojane vedľa pódia.

Návštevníci tohtoročného Magdalénskeho stretnutia si mohli, rovnako ako i po iné roky, zakúpiť knihy o horských ľuďoch z vydavateľstva OZ Potomkovia Huncokárov, pozrieť výstavu o huncokárskej histórii a posedieť vo voľnej prírode alebo v starobylom kamennom drevorubačskom domčeku pri ohníku na otvorenom ohnisku. Na podujatie prišlo vyše dvesto hostí, ktorým týmto srdečne ďakujeme za priazeň a tešíme sa na ďalšie stretnutie o rok. HUJCAJCOM.

Eliška Mihalovičová

Varenie slivkového lekváru

Alžbeta Mihalovičová

 V posledný augustový deň, sme sa stretli v areáli Holzhacker Hausu, aby sme si navarili, klasickým spôsobom v kotli, po vzore našich predkov, slivkový lekvár. Bolo slnečno a teplo, ale hore na Piesku bolo trošku chladnejšie, ako dole v Modre a jej okolí. Sliviek sa urodilo tento rok mimoriadne veľa. Ráno boli ešte na strome a o 11-tej sa už varili v kotlíku. Šikovné ruky členov OZ Potomkovia Huncokárov ich odkôstkovali a pomleli. Každý z nás si chvíľku zamiešal, ba aj okoloidúcich sme prizvali, nech si to skúsia. Aj naši milí hostia nám pomohli s miešaním. Odmenili sme ich ochotu výborným halászlé, či čerstvým chlebíkom s domácou masťou a oškvarkami, čapovanou kofolou, vínkom, pivkom, kávičkou, dobrými slivkami, jabĺčkami a hroznom. Gazdinky priniesli aj napečené, čo ocenili hlavne deti, ale aj ostatní „lekvárnici“.

Zišlo sa nás v Holzhacker Hause do päťdesiat lekváru-chtivých účastníkov. O 14 hodine bola malá literárna vsuvka v podobe autorského čítania A. Mihalovičovej, jedného z príbehov z pripravovanej knihy o živote horských ľudí v Holzhackerlandii, v krajine lesných samôt.

Potom nasledovala krátka beseda. V podvečer sme si krátili chvíle miešania a čakania na „hotovo“ pri hre na gitare a speve. Keď sa začalo zvečerievať lekvár zhustol a stmavol ako obloha nad Pieskom a nasledovalo jeho porciovanie do pohárikov. Navarili sme si 20 litrov kvalitného slivkového lekváru. Kto vydržal až do večera, odniesol si pohárik sladkej maškrty.

Ďakujeme všetkým zúčastneným za vydarenú akciu, za krásne prežitú sobotu, v príjemnej atmosfére milých ľudí. Tešíme sa na ďalšie podobné podujatia.

Fotoalbum: Janko Graus, Tibor Hrozáň, Jarka Hrozáňová a Alžbeta Mihalovičová