Po huncokárskych chodníčkoch – Kamenné vráta

V sobotu 5.4. 2025 sa za príjemného počasia konala ďalšia zo série túlačiek potomkov huncokárov a ich sympatizantov po lokalitách spojených so životom predkov.

Jednou z nich sú aj Kamenné vráta.

Kamenné vráta sú názvom bralnatého skalného hrebeňa medzi Modrou a Pezinkom.

Je budovaný najmä z odolných kremencov, ktorých reťaz sa tiahne až k neďalekej Veľkej Homoli.

Pod rovnakým názvom je známa aj blízka lúka s ruinami kamennej huncokárskej chalupy. Jednoduchý obdĺžnikový dom stál na svahovitom okraji lúky. Pôdorys jeho miestností je dodnes zreteľný, múry sú nerovnomerne zachované do výšky asi pol metra. S kamennými ruinami sa miešajú zvyšky pálenej škridly. Podľa pamätníkov boli múry tejto stavby ešte takmer kompletné v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.

Na tejto lúke sa vystriedalo v minulosti viacero rodín. Huncokári zvykli svoje obydlia po pár rokoch meniť. Za monarchie to bolo na rozkaz panstva, po vzniku ČSR zvykli žiadať o bývanie sami. Mladí manželia zvyčajne začínali v odľahlejších, starších domoch. Zvyčajne šlo o drevenice. Ako sa im priebežne rozrastala rodina a v ich okolí sa uvoľnil po iných obyvateľoch vyhovujúcejší (novší – murovaný, väčší) dom, zvykli oň požiadať a presťahovať sa doň.

Na tejto lúke žila na začiatku 20. storočia rodina Michala Juriša (1860 – 1946) a Márie Troster. Michal po ovdovení žil v lokalite Jurčova lúka v rodine svojej nevesty (vdovy po synovi Františkovi). Pochovaný je na huncokárskom cintoríne na Piesku.

V tridsiatych rokoch žila na Kamenných vrátach rodina Jozefa Lindtnera (1904 – 1969), ktorému sa tu s manželkou Máriou narodili ich deti a odtiaľto chodili aj do školy na Piesku. Títo Lindtnerovci dožili a sú pochovaní v Sološnici.

K iným blízkym lokalitám patria Lipiny – Juriška, Čermákova lúka a Rybníček. Obyvatelia týchto blízkych lokalít boli vo vzájomných rodinných väzbách vďaka sobášom.

Po prehliadke Kamenných vrát naše kroky smerovali k lokalite Borša, kde sa podľa údajov zo starých máp mal nachádzať zatiaľ najstarší huncokársky cintorín. Jeho umiestnenie je identifikované tesne pri studničke, v ktorej pramení potok Vidlárová. Je možné, že v tejto lokalite žili najstarší predkovia z našej menšiny. Lokalita Borša predstavuje pomerne rozsiahlu náhornú plošinu, kde pokojne mohlo stáť viacero domov s políčkami. Dodnes je v papách označená ako Staré koliby. Cintorín je zachytený už na mape z roku 1780, huncokári sa v matrikách objavujú okolo roku 1740. Na jeho mieste dnes rastie les a nedá sa voľným okom identifikovať.

Prechádzka nám trvala približne 4 hodiny a prešli sme okolo 12 kilometrov. Zakončili sme ju chutnou fazuľovicou v Holzhacker Hause na Piesku.