Horáreň Machovič alebo Kolovrátok

Pôvod názvu lokality Horáreň Machovič alebo Kolovrátok v Malých Karpatoch

V Plaveckom Podhradí sa v roku 1856 oženil istý Stephanus (Štefan) Machovič, ktorý pochádzal z tejto obce. Za manželku si zobral Máriu Philipovits (Filipovič) pôvodom z Gajar.  Štefan mal pri narodení ich detí viackrát zapísané povolanie silvanus custodis alebo silvanus, čo je v preklade horár alebo lesný hájnik. Rodina bývala v Plaveckom Podhradí, v dome číslo 65 a neskôr istý čas žila aj v Plaveckom Petre, v dome číslo 27. Tam sa im narodili dve dcéry.  V roku 1866 sa Štefan opäť vrátil do revíru Plaveckého Podhradia, kde sa mu narodil jediný syn Franciscus (František).

Neskôr,  v rokoch 1878 a 1882, sa vydávali Štefanove dve dcéry, pričom mali v sobášnom zápise poznamenané, že ich otec Štefan bol povolaním sylvanus custodis (horár či lesný hájnik) a obe mali uvedené miesto bydliska in sylvis, čiže les. Jedna z jeho dcér si zobrala za manžela Ferdinandusa (Ferdinanda) Guttnera, syna Carolusa (Karola) Guttnera, tiež povolaním sylvanus custodis, ktorý pochádzal z orešianských lesov a býval in silvis (v lese). Rodné priezvisko Guttner, alebo taktiež jeho tvar Kuttner, zaraďujeme medzi tradičné huncokárske priezviská.

Žiaden iný lesný hájnik či horár s priezviskom Machovič sa do matrík Plaveckého Podhradia v období od polovice 19. storočia do roku 1900 nezapisoval.

Na základe týchto zistení je pravdepodobné, že v lesnej samote na Kolovrátku, uvádzanom na niektorých mapách z 2. polovice 19. storočia ako Horáreň Machovič, býval Štefan Machovič, povolaním horár či lesný hájnik, narodený v roku 1828, ktorý sa oženil v Plaveckom Podhradí s Máriou Filipovičovou a mali spolu 5 detí (4 dcéry a jedného syna). Lesnú samotu mohli ľudia pomenovať podľa  Štefanovho priezviska Horáreň Machovič.

Poznámka: Keďže sa v matrikách Plaveckého Podhradia od roku 1850 do roku 1900  ani raz nevyskytol názov lesnej samoty Kolovrátok alebo Horáreň Machovič, nedá sa odhadnúť, kedy asi bola postavená.

Celú vec komplikuje aj skutočnosť, že v matrikách Plaveckého Podhradia sa vyskytujú aj dva zápisy s priezviskami Kolovratek. František Kolovrátek zapísaný ako  Franciscus Kollovratek (možno aj Kollovratch) sa ako 34 ročný oženil 1. mája 1856 v Plaveckom Podhradí s Katarinou Pechan, ktorá mala otca povolaním sylvanus dominalis  (panský horár či lesný hájnik). František mal zapísaný pôvod ex Bohemia  (z Čiech) a býval in silva (v lese). Sobášnym svedkom bol venátor (poľovník) Rettich Ernestus s manželkou Ceciliou. Mladomanželia Kolovrátek nezapisovali svoje novorodené deti do matriky narodených v Plaveckom Podhradí, preto je pravdepodobné, že rodina odišla bývať do inej lokality.

Dňa 10.  augusta 1861 sa v matrike narodených Plaveckého Podhradia nachádza zápis o narodení Márie Kolovratek, pričom otec dieťaťa mal uvedené meno Josephus (Jozef) a bol adjunkt venator (začínajúci poľovník) s bydliskom in montibus (v horách). Krstným otcom dieťaťa bol opäť dominus (pán) Ernestus Rettich, povolaním venátor dominalis (panský poľovník) s manželkou Ceciliou Tibenski.

Z výskumu matrík vyplynulo, že v Plaveckom Podhradí sa vyskytovali obe priezviská, Kolovrátek aj Machovič. Obaja živitelia týchto rodín mali v matričných zápisoch uvedené povolanie súvisiace s prácou v lese a taktiež bydlisko ex silvis, ex montibus (v lese, v hore). Samota Pod Roštúnom – Kolovrátok, ktorá bola v minulosti prezývaná aj Horáreň Machovič, mohla byť teda pomenovaná podľa priezvisk rodín, ktoré v nej istý čas bývali – horárčili. Avšak exaktné dôkazy o takejto skutočnosti, ako aj o čase jej vzniku, v príslušných matrikách absentujú.

V Modre, máj 2024                                                         Alžbeta Mihalovičová,  OZ Potomkovia Huncokárov

Foto: Paľko Benčík

Šmorn alebo cisársky trhanec

Rakúsky cisár František Jozef I. (1830 – 1916) objavil toto jedlo  u miestnych drevorubačov na jednej zo svojich poľovačiek v alpskej oblasti Salzkammergut a veľmi si ho obľúbil. Odvtedy sa šmorn rozšíril aj do kuchýň celej monarchie a dodnes je v mnohých krajinách obľúbené. U nás je známy aj pod názvom cisársky trhanec, v Maďarsku czászármorzsa, v Rakúsku kaiserschmarrn, na Slovisku cesarski praženec, Huncokári mu hovoria jednoducho – šmorn. Je to dezert podobný trhaným palacinkám.

Potomkovia Huncokárov varili šmorn

V poslednú aprílovú sobotu predvádzal v Holzhacker Hause na Piesku v sídle o.z. Potomkovia Huncokárov svoje kuchárske umenie vo varení šmornu skúsený šéfkuchár z Modry Peter Ronec. A išlo mu to naozaj dobre, pretože niektorí z účastníkov si vypýtali aj dupľu.

Účastníci podujatia si popri sledovaní prípravy jedla a jeho ochutnávaní, mohli vypočuť prednášku Alžbety Mihalovičovej  o starom huncokárskom cintoríne na Borši a prednášku Magdy Mariássyovej o huncokárskych hroboch na cintorínoch v malokarpatskom regióne.

Recept na výborný šmorn

Receptov na prípravu šmornu je veľa. Toto je recept šéfkuchára Petra Ronca. Suroviny: 3 celé vajcia, 1 vanilkový cukor, 160g múka hladká, 0,25 liter mlieka, 0,5 dcl oleja, 100g masla, 50g kryštáľového cukru, 50g hrozienok, práškový cukor na posypanie. Postup: vajcia s vanilkovým cukrom vyšľaháme, keď vajcia mierne zapenia, pridáme šálku (cca 160g ) hladkej múky, zamiešame s vajcami, pridáme šálku mlieka a metličkou vymiešame hladké cesto. Na panvici zohrejeme olej, a vylejeme cesto, nasypeme hrozienka namočené v rume, keď sa cesto zospodu jemne zapečie, zo strany ho pridvihneme a necháme surové cesto z vrchu zatiecť naspodok. Takto sa tvorí vrstvenie. Tento postup opakujeme niekoľkokrát, pokiaľ navrchu nezostane minimum cesta a zospodu je pekne zapečené. Vtedy ho potrháme na menšie kúsky, pridáme maslo a kryštálový cukor. Opekáme ešte dovtedy, kým cukor začne karamelizovať. Podávame posypané  práškovým cukrom. Podľa vlastnej chute môžeme podávať so sirupom, alebo kompótom. Originál sa však podáva so slivkovou omáčkou (zwetschgenrostel). Prajeme vám dobrú chuť!