Milí potomkovia huncokárov, milí priatelia,
naše občianske združenie Potomkovia Huncokárov pripravuje vydanie knihy autora Fera Jablonovského HORSKÍ ĽUDIA Obrázkové spomínanie na huncokárske a horské obydlia .
Kniha vyjde na jar.
Teraz zbierame peniaze na jej tlač.
Ak sa chcete pridať na tlač knihy ( resp. si knihu rezervovať ) môžete urobiť na webpotráli: tu
Obrázková kniha malokarpatských horských obydlí. Mnohé z čarokrásnych lesných obydlí už zanikli, zostali po nich len lesné čistinky, studničky a staré ovocné stromy. Autor knihy – Fero Jablonovský približuje svojimi kresbami niekdajšiu poetiku týchto samôt. Pri kresbách vychádzajú zo starých ale aj zo spomienok, ktoré sa mu v detstve venovali v horárni svojho dedičstva, vryli do pamäte.
Väčšina domčekov už neexistuje, avšak ich duch je na tých miestach stále prítomný
Huncokári – nemecky hovoriaci drevorubači prišli do lesov Malých Karpát žiť a pracovať v 18. a 19. storočí z nemeckých hovoriacich území habsburskej monarchie. Prichádzali zo Štajerska, Korutánska, Tirolska, Bavorska, Salzburska, ale aj zo Sliezska, Sudet, Moravy.
Vytvorili súdržnú komunitu horských ľudí, ktorých zjednocoval jazyk -nemčina, vierovyznanie – rímskokatolícke, práca – starostlivosť o les a spôsob života – bývanie na lesných samotách. Miestni obyvatelia z podhorských obcí ich považovali za skromných, pracovitých a čestných ľudí.
Po druhej svetovej vojne, keď bola veľká časť nemecky hovoriaceho obyvateľstva z nášho územie odsunutá, bola väčšina týchto samôt opustená a mnohé z domov zanikli, zachovala sa len malá časť z nich. Zostali len staré fotografie a spomienky uložené v mysliach pamätníkov.
Kniha je obrázkovou pamäťou na tieto samoty a na život ľudí, ktorí v nich žili.
V knihe sú aj ilustrácie zo života a práce huncokárov.
Časť knihy je venovaná ilustrovaným poverám a legendám. Tieto vychádzajú zo spomienok huncokára Adalberta Grausa, ktoré v 30-tych rokoch minulého storočia zaznamenal filológ a lingvista Dr. Franz J. Beranek.
Pár slov o autorovi
FERO JABLONOVSKÝ (1956) prežil prvý rok života uprostred Malých Karpát na Holinde pod Geldekom. Väčšinu predškolského veku a všetky prázdniny strávil v horárni pod Babou na konci Perneckej doliny. Jeho
najbližší huncokárski predkovia sú dedko Johan Reisenauer (ktorého mama bola rodená Čermáková), babka Mária, rodená Kernová (ktorej mama bola rodená Jurišová).
Podstatná časť jeho tvorby je venovaná ekológii, ochrane prírody a civilizačným témam.
So svojimi kresbami sa od roku 1977 zúčastnil množstva kolektívnych výstav, predovšetkým ako člen Slovenskej únie karikaturistov.
Na festivale humoru a satiry Kremnické gagy je dramaturgom pre karikatúry a postupne tam predstavil nielen našich klasikov, ale aj množstvo význačných zahraničných osobností.
Spomienky na detstvo v Perneckej doline začal kresliť koncom roka 2021,
čoskoro sa rozšírili na spomínanie na všetky horské obydlia a život huncokárov v Malých Karpatoch.
Ahoj